Trnava - Tulipán: Rímskokatolícka farnosť

Trnava - Tulipán

Rímskokatolícka farnosť

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

História

Tulipán - názov mestskej štvrte a potom aj našej farnosti sa vyvodzuje od hostinca zvaného Tulipán - csárda, v ktorom sa živo diskutovalo na témy priemyselného hnutia v Uhorsku zvaného  Tulipánovím (začiatok 20. stor.).

Trnavský kanonik Jozef Straka odkúpil roku 1926 súkromný dom s pozemkom, ktorý dal do užívania rehoľným sestrám sv. Kríža. V stolárskej dielni pri dome prerobenej na provizórnu kaplnku zasvätenú Srdcu Ježišovmu (dnešná sála sv. Jozefa) sa začali slúžiť sv. omše.

V rokoch 1939-1940 bol na tulipáne postavený Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Tulipánčan, pán Priheľ, zhotovil doň v r. 1941 drevené lavice z červeného smreka. Kostol bol daný už počas výstavby do duchovnej správy bratov františkánov. Vtedy sa sestričky presťahovali do susedného domu, ktorý si zakúpili (na mieste dnešného provinciálneho dumu) a zriadili v ňom Rím.-kat. Detskú opatrovňu. Farnosť bola oficiálne zriadená 20. 7. 1942.

V r. 1948 bola zhotovená do kostola socha Najsv. Srdca Ježišovho určená na hlavný oltár, ktorú zhotovil sochársky majster Ladislav Polák z Piešťan. Je nadľudskej veľkosti pôvodne z viditelnou štruktúrou dreva, neskôr pozlátená. V tom istom roku previedol dekoratívnu malovku Jozef Drapka z Čajkova. V r. 1949 bola benedikovaná krížová cesta. Jej obrazy (olej na plátne) zhotovil pán Balogh z Trnavy.

Zoznam všetkých duchovných správcov farnosti môžeme dnes nájsť zverejnený pri Lurdskej jaskynke v ľavom rohu kostola, ktorá bola zriadená v r. 1954 a vyrobená z maľovaného kartónu.

Počas barbarskej noci z 13. na 14. 4. 1950 boli bratia františkáni príslušníkmi bezpečnosti z Tulipánu vyvezený. Duchovnú starostlivosť zabezpečovali diecézny kňazi. Počas ich pôsobenia bola iniciovaná v r. 1956 stavba dnešného organu a dokončená v r. 1961.

V roku 1976 zhotovili farníci spolu s rezbárskym majstrom Jozefom Pekarom pochádzajúcim z Rajeckých Teplíc pohyblivý betlehem, ktorý je dodnes jediným pohyblivým betlehemom v Trnave.

Po nežnej revolúcii v 1989 r. správu farnosti opäť prevzali bratia františkáni. Počas ich pôsobenia drevenú zvonicu vystriedala kostolná veža a pribudli do nej ďalšie tri zvony.

V r. 1997 farnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prešla z rúk františkánskej rehole do správy otcov pavlínov.

Pavlínsky Kostol sv. Jozefa pestúna Pána v Trnave

Kostol, ktorý v roku 1616 začali budovať reformovaní evanjelici bez povolenia mesta na mestskom pozemku, mesto a arcibiskup Juraj Selepčeni – Pohronec odovzdali rádu sv. Pavla prvého pustovníka v roku 1671.

Pavlíni (Rád sv. Pavla prvého pustovníka – Ordo Sancti Pauli Primi Eremiti – OSPPE) po viacerých stavebných úpravách (portál, okná, svätyňa, chór) v roku 1672 zasvätili kostol sv. Jozefovi pestúnovi Pána.

Stavba kostola svojou architektúrou (i slohom) patrí medzi sieňové sliezske protestantské kostoly so štítovým priečelím bez veže.

Za veľkého požiaru v roku 1683 (Tököliovci) bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1701 k severnej stene kostola bola pristavaná kaplnka loretánskej Panny Márie.

Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Trnave. Otcovia pavlíni sa sem vrátili v júli 1997.

 

Zamyslenia


Linky



Panna Mária Trnavská

ABU

UPeCe


rádio LUMEN

TV LUX